Pán Čarnogurský nie je môj idol. Bol jedným z tých, ktorí boli podľa mňa zodpovední za delenie ČSR, čo mi vtedy nebolo po vôli a tiež nie som volič KDH a niektoré Čarnogurského postoje mi nekonvenujú. Štve ma napr. aj to referendum o rodine iniciované kDH, že sa naň vyhadzujú peniaze, ktoré sú potrebné napr. v soc. starostlivosti o tie rodiny a budem ho bojkotovať... Ale za tieto názory a otvorenosť si ho vážim:-)).

  Je najznámejší slovenský prívrženec Ruska a slovenský zástupca vo Valdajskom klube, ktorý sa každoročne stretáva s Vladimirom Putinom. Ján Čarnogurský vraví, že by sa od Ruska odvrátil, keby bolo nespravodlivé či neľudské. A také podľa neho nie je.

Pred rokom 1989 ste ako advokát zastupovali náboženských aktivistov a politických disidentov a bránili ich práva proti socialistickému režimu krajiny, ktorá bola satelitom Sovietskeho zväzu, za čo vás aj vylúčili z advokácie. Nemal by sa z disidenta socialistického Československa stať skôr kritik nástupníckeho štátu ZSSR než rusofil?

„Ja som vždy bojoval proti komunizmu, ale nikdy nie proti Rusku. Rusko utrpelo od komunizmu viac ako my a ruskí disidenti ako Solženicyn nás ďaleko prevyšujú. V tom je logika mojich súčasných postojov. Pre mňa je to pokračovanie dejín veľkého Ruska.“

Máte pocit, že v dnešnom Rusku môžu ľudia slobodne prejaviť kritický názor voči vláde či osobe Vladimira Putina bez toho, aby im hrozil súdny proces a väzenie?

„Áno, môžu. Prečítajte si šachistu Kasparova alebo noviny Novaja Gazeta.“

Ale keď na Červenom námestí vyjadríte svoj názor na Putina, tak vás zatvoria.

„Aj u nás sa musí demonštrácia ohlásiť päť dní dopredu. Pravdepodobne na Červenom námestí nepovolili žiadne demonštrácie ako na historickej pamiatke, ale inde áno a boli ostro proti režimu. Aj na poslednom Valdajskom klube kriticky vystúpila Ksenia Sobčaková, žiadne obmedzenie slobody som tam nepozoroval.“

Takže súdne procesy s kritickými novinármi, blogermi, oligarchami či členkami punkovej skupiny vás neznepokojujú?

„Nie. Všetky prípady nepoznám, ale napríklad súhlasím s tým, že boli odsúdené Pussy Riot, lebo to, čo robili, bolo urážkou náboženských citov veriacich a možno aj ďalšími trestnými činmi.“

Zdala sa vám v poriadku aj tá miera trestu? U nás, keď si zakričíte v kostole, dostanete možno pokutu, ale nie väzenie.

„Ale to nepovažujem za dobrú stránku nášho usporiadania. Nemôžeme mechanicky aplikovať naše kritériá na Rusko. Keby sa niečo podobné stalo v Číne, tak nedostanete tri roky, ale desaťkrát viac. Ale hovorme o Rusku, keď dostali štyri roky, tak to zodpovedalo ruským predstavám o spravodlivosti. Vnímanie spoločnosti a náboženstva je tam iné ako u nás, to musíme rešpektovať.“

Skôr ide o princíp, či môžete slobodne vyjadriť svoj názor a toto právo by malo platiť bez ohľadu na to, o aký štát ide.

„Keby niečo také urobili u nás v Dóme svätého Martina, tiež by boli potrestané.“

Väzením?

„Je to dosť pravdepodobné. Pritom Pussy Riot urobili už druhé výtržníctvo, keď predtým verejne súložili vo verejnom priestore.“

Ale za to trest nedostali.

„Práveže nedostali žiadny trest a to považujem za chybu ruskej justície. U nás by možno dostali podmienku a pri tom druhom, spáchanom v podmienke, by teda mohli dostať tiež štyri roky.“

Ako obyvatelia Československa sme zažili, čo znamená bratská pomoc Sovietskeho zväzu. Pomoc, ktorá mala byť dočasná, na desaťročia u nás zmarila demokratizačné procesy a zvýšila závislosť od Moskvy. Nevidíte v tom principiálnu podobnosť so situáciou na Ukrajine, ktorá demokratizačné procesy spájala s orientáciou na Európsku úniu a nie na Rusko, tak ako my kedysi?

„Pokiaľ sa Ukrajina len chcela orientovať na EÚ, tak Rusko jej v tom nebránilo. Povedalo len, že sa bude ekonomicky brániť proti ekonomickým dôsledkom, keďže hranice medzi Ukrajinou a Ruskom boli otvorené, asociačnou dohodou s EÚ by zrejme tovary z EÚ voľne prúdili na Ukrajinu a mohli by prúdiť aj do colného zväzu Ruska, Bieloruska aj Kazachstanu. Pre Úniu by to bolo terno, ale Rusko povedalo, že jeho by to ekonomicky poškodzovalo a malo úplné právo sa brániť tak, že by zatvorilo hranice. Najprv na skúšku a že keď to podpíše, zatvorí ich natrvalo, čo by pre Ukrajinu znamenalo ekonomický úder. Nastolenie súčasnej vlády na Ukrajine bolo hrubým porušením ukrajinskej ústavy. Až potom Krym povedal, že chce samostatnosť a referendum a juhovýchodné oblasti začali hovoriť o zvýšenej federácii.“

Neboli protesty na majdane vo svojej podstate podobné nášmu boju proti komunizmu či neskôr proti Mečiarovi? Nešlo tiež o boj proti síce legálnej vláde, ktorá však ťahala krajinu nesprávnym smerom?

„To nebola legálna vláda.“

Protesty sa však začali proti prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a jeho blízkej vláde. To bola riadne zvolená vláda.

„To áno. Mali právo protestovať, ale nemali právo organizovať streľbu do polície a demonštrantov, čo demonštranti robili.“

Určite nie všetci.

„Nie všetci, ale ich vedenie. To povedal aj estónsky minister zahraničných vecí a západonemecká verejná televízia. Tá to vyšetrovala a prišla na to, že streľbu organizovala časť demonštrantov.“

článok zo sme.sk

#31363: - Čarnogurský: Chápem, prečo Rusko nechá zbrojiť separatistov 

 Eric Best, také vypadal jako demokrat a je to ruský šváb. Těžko říci, proč Čarnogurský říká hovadiny, asi so potřebuje přilepšit k důchodů, je to odporné. 

#31363: - Čarnogurský: Chápem, prečo Rusko nechá zbrojiť separatistov 

 Komunista čarnogurský je stejný dobytek jako ty, rudohnědý klerofašisto.