Lasica o Havlovi
Vraj niekto v Čechách zomrel...

„V nedeľu som počul rozhovor dvoch mladých ľudí, ktorí sa len tak voľne rozprávali o politike, kultúre či ekonomike. Len tak apropo medzi rečou spomenuli, že v Čechách zomrel akýsi politik. Nevedeli si ani spomenúť na meno. Iba skonštatovali, že veľa pil, fajčil a viedol nemravný život. Niekto by možno mladíkom oponoval a kritizoval ich za neznalosť histórie a politiky. Ja im samozrejme tento nedostatok odpúšťam, pretože aj ja som presvedčený, že v nedeľu zomrel v Čechách politik,ktorého meno je spojené so slzami a bolesťou nášho národa. Zomrel človek, ktorý počas svojho života nepriniesol nič pozitívne nielen pre slovenský národ, ale ani pre český národ, ktorého bol príslušníkom. Verím, že história objektívne posúdi činy tohto politika a tzv. dramatika, ktorý nedal nič dobrého žiadnemu z našich národov. Dúfam, že jeho meno zapadne prachom a o niekoľko rokov si nikto nespomenie na tohto priemerného človeka z prostredia kaviarenských bohémov a tzv. disidentov. Tento človek nevynikal takmer ničím. Podpriemerný dramatik, epigón Becketta a Orwella, ktorý nevytvořil nič originálne. Snažil sa písať absurdnú drámu, ale jej zakladateľovi Beckettovi nesiahal ani po členky. Otázkou je, či to vlastne absurdná dráma bola. Chcel sa priblížiť k Orwellovi, ale ani to sa mu nedarilo. Chýbal mu Orwellov zmysel pre alegóriu a hĺbku myšlienky. Postavy v jeho hrách nič podstatné netlmočia. Sú to skrachovanci ako on. Havlov slovník sa približuje slovníku ľudí z ulice. Takmer vôbec nevyužíva metaforu, ani iné trópy a figúry. Dalo by sa diskutovať o tom, či to vôbec umenie je. Záhradná slávnosť alebo Audiencia sú podpriemerné hry, ktoré by inak zapadli prachom, pokiaľ by ich nevytvoril miláčik amerického imperializmu a pseudoumelec z Hlasu Ameriky. Pán "dramatik" by asi menej škody urobil, keby sa venoval radšej svojej úbohej literárnej pseudotvorbe a neťahal sa do politiky. Pre Slovákov i Čechov boli roky jeho vlády priam kliatbou. Najprv nás šokoval krátkymi nohavicami pri svojej inaugurácii, čím chcel pre zasvätených dať najavo, komu patrí. Ďalší šok prišiel po udelení diletantskej amnestie, keď vypustil z väzníc tie najväčšie beštie, ktoré hneď začali vraždiť a kradnúť. A potom akoby sa otvorila Pandorina skrinka. Objavila sa nezamestnanosť, čo bol pre obyvateľov šok. Nasledovala divoká malá a veľká privatizácia, na ktorej sa nabalili zlodeji a špekulanti. Rozpadli sa dovtedy fungujúce poľnohospodárske družstvá a doteraz vidíme na dedinách chátrajúce ruiny bývalých poľnohospodárskych budov a množstvo neobrobenej pôdy. Zrušil zbrojársku výrobu a pripravil o prácu tisíce ľudí. V duchu falošného pacifizmu a tzv. humanizmu vyprázdnil naše odbytiská pre firmy z USA a Nemecka. Nastal obrovský cenový šok. Ceny rástli atmosfericky a on to obhajoval bludmi o uťahovaní opaskov. Uťahujeme si ich doteraz! Rozpadla sa aj duchovná nadstavba spoločnosti. Degradovalo sa postavenie učiteľa. Zavádzali sa poplatky v zdravotníctve a zdravotnícka pomoc sa stala pre mnohých drahou až nedostupnou. Boli zrušené robotnícke preukážky, ktoré motivovali pracujúcich dochádzať za prácou. Začali sa rušiť vlakové a autobusové spoje, ba dokonca premávka na celých tratiach. Vysoko rástli aj ceny kníh, novín a časopisov. Načo má národ čítať? Nevzdelaný ľud sa lepšie ovláda. Naopak, lenivci, ktorým sa nechcelo pracovať, dostali sociálne dávky. Začala sa kampaň proti všetkému ruskému a slovanskému. Havel priam až do konca života nenávidel všetko ruské a slovanské. Umožnil prienik amerických filmov do našej kinematografie, v ktorej začal vládnuť kult násilia a sexu. Dal voľnú ruku maďarským iredentistom a splnil všetky ich požiadavky. Bol osobným priateľom Miklósa Duraya. Na juhu Slovenska sa začali premenovávať slovenské názvy miest a obcí na maďarské. Nevhodný volebný systém umožnil Maďarom na Slovensku ovládnuť samosprávu v národnostne zmiešaných oblastiach. Začal sa útlak Slovákov na území ich vlastného štátu. Podporoval agresiu USA a NATO proti slovanským bratom v Juhoslávii. Dúfam, že peklo otvorilo svoje brány pre tohto nehodného človeka. Ani nechcem spomenúť jeho meno, lebo to nepovažujem za dôležité. Nech narieka za ním jeho manželka, ktorú poznáme ako ľahkú ženu Vlastičku z dedinskej krčmy z filmu Dedičství... Priniesol viac sĺz a utrpenia pre náš národ. Preto nemá opodstatnenie, aby sme držali za týmto človekom štátny smútok.“

TO NAPSAL Milan Lasica, herec
SOUHLASÍM PETR SVOBODA

#3829: -

Nevěřím, že to napsal či vyslovil Lasica, nicméně v mnohém má autor pravdu. Škoda jen, že se to žádná ze sereblit nebojí vyslovit nahlas, i když si to třeba myslí. Jenže to by hrozilo, že by možná ztratila pár diváků a určitě vypadla z elitářských kruhů, a to se v době kamaráčoftů a dohazování kšeftů jaksi nehodí, že...